Nedávno som mal možnosť ísť fotiť svadby ako asistent/pomocník/zavadzač. Veľmi sa z tejto úžasnej skúsenosti teším. Bez nej by sa neodvážil nikomu ísť fotiť svadbu. A teraz? To si povieme na konci.
Túto omáčku a kúsok „príbehu“ môžeš preskočiť a začať čítať body nižšie
Tento článok vznikal veľmi dlho. Dôvody boli dva hlavné: 1. bol som lenivý ho písať, 2. keď som už aj písal, tak mu nevedel dať hlavu a pätu a celé to bolo o ničom. Tak som ho asi 8x upravoval, 2x prerobil úplne nanovo, raz vložil do adminu stránky. Orezaná o omáčky, skrátená o 70%. Povedal som si, že toto je už finálna verzia a nemá význam ju 14x meniť. Inak to nebudete čítať ani v decembri 2026. Hlavu a pätu asi stále nemá, no už je o oveľa lepšie. Ale veď vždy sa o tom vieme porozprávať na krúžku.
Príprava na prvú svadbu začala len deň predtým. Pozriem na zvoniaci mobil a aha ny, volá mi tetuša (ha ha 😀 ), ktorá mi dovolila vyskúšať si fotiť svadbu. Po krátkom telefonáte a zopár hihihi (s ňou sa nedá nesmiať – pod článkom je dôkaz) sa vraciam k pôvodnej robote.
Druhý deň – deň S. Ako svadba.
Začínam riešiť čo si obliecť. Vonku sa rozteká asfalt a tak uvažujem nad kraťasmi. Túto myšlienku som ale rýchlo zavrhol. Predsa len na takúto udalosť treba prísť slušnejšie. Preto volím dlhé nohavice vo farbe aktuálne jedinej dostupnej – čiernej. Zostáva vyriešiť čo na vrch. Košeľa sa mi žiadna nepozdáva, tak volím tričko. Kombinácia požiadaviek čisté a bez potlače za mňa vybrala veľmi jednoducho – čierne. Dúfam, že prídu obláčiky a vrhnú na mňa aspoň zopár centimetrov štvorcových tieňa. Pre istotu hodím do auta sako. Keby do večera prišiel november.
Momentálne nie som majiteľom žiadneho externého blesku – problém. Ale zohnal som. Za čo veľmi pekne ďakujem kamarátke Danke. Do tašky dávam foťák, blesk, peňaženku, karty, zapaľovač, žuvačky, nabíjačky. Sadám do auta zapnem navigáciu a letím. Cestou sa zastavím v obchode pre náhradné baterky do blesku a cigy – Marsky zbližujú. Na miesto prichádzam asi o 20 min skôr ako bolo treba. Výnimočne nemeškám. Čas mi skráti Marska, ktorá ma ale nemá s kým zblížiť. Nik tu nie je. V tomto kúsku voľného času vymením baterky v blesku rovno za nové. A už vidím ako prichádza Kyra a na privítanie jej dávam roztopenú Fidorku.
Po chvíli prichádzajú aj hostia, ženích s nevestou a ružovučké družičky pripínajú pierka. Tu sa moje rozprávanie v príbehu končí a prichádzajú na rad získané skúsenosti. Ak chcete príbeh aj ďalej, napíšte do komentáru a ja ho dopíšem. Ak si budem vedieť spomenúť .
Musím napísať, že na poslednej svadbe som bol asi pred 15 rokmi a len veľmi matne som si pamätal, čo sa tam deje a v akom poradí. Takže aj pozrieť si svadbu by bola pre mňa obrovská skúsenosť. Takto to bolo ešte 238,4 krát lepšie.
Naučil som sa, že:
- Ak prídem načas a ešte aj kúsok skôr, mám viac času zoznámiť sa s okolím a miestom kde budem fotiť. Potom som vedel kam sa mám postaviť, kde ako asi bude svietiť a ako sa dostanem kde potrebujem.
- V kostole sa nepoužíva blesk a pípanie pri zaostrovaní je príjemné ako kameň v topánke. Oba vypni. Foťák ti aj inak vie ukázať, že zaostril.
- Prvý novomanželský bozk občas nebýva. Pre istotu sa treba dohodnúť s mladými, že na znamenie sa budú trošku pusinkovať, nech im to prvé cmáganie môžeš pekne krásne zdokumentovať.
- V priestore svadby občas treba spraviť drobné úpravy, napr. poodhrnúť záves, odstrániť hrdzavé „dekoračné“ plechovky, či preložiť kvety na špatné miesto, aby ho skrášlili.
- Niektorí kameramani sa vám s radosťou napchajú až rovno pred objektív. Napriek tomu, že ste sa dohodli kto, kedy a kde bude stáť, aby ste si nezavadzali. Možno to robí úplne s radosťou.
- Nie je nič lepšie, ako kameraman, ktorý je inokedy fotograf a spolupracuje. Vie kam sa postaviť, či ako dlho tam byť, aby fotografovi zbytočne nezavadzal a aj on mal super zábery.
- Ak je svadba vonku, oplatí sa pozrieť terén, po ktorom sa budeš pohybovať. Aby sa nestalo, ako mne, že sa predo mňa na kopček natrepú ľudia a ja na tom kúsočku „strminy“ v antituristickej obuvi nie som schopný dostať sa pred nich. Všade mi zavadzajú hlavy, plecia, ruky s mobilami. Nuž ale aspoň dačo sa podarilo. Len sa mi stým nechce hrať, že by sa na to dalo pozerať.
- Skupinové portréty sú sranda a nikdy nevieš kedy budú. Aj keď si ich naplánuješ hneď po obrade – budú po večeri. Naplánuješ po večeri – všetci chcú po obrade. Inak raz sa podarilo na jednu fotku dostať skoro komplet všetkých svadobčanov.
- Obzeranie je veľmi dobré – často som zachytil drobnosti, ktoré sa diali mimo „hlavného deja“ a tak vznikli zaujímavé fotky.
- Večera nemusí byť. Čo nevadí, ak o tom vieš vopred. Horšie je, ak sa to dozvieš pred večerou. Ak nemajú reštauráciu alebo nie sú ochotní ti večeru priniesť, aj keď nebola objednaná, môžeš okukať riešenie od muzikantov, ktorých som stretol. V takejto situácii si objednali pizzu na donášku. Čávo v šušťákoch a šiltovke im ju priniesol pomedzi všetkých svadobčanov až k pódiu. Všetci sa pobavili.
- Nikdy nie je dostatok zálohy. Nie je nič horšie ako prísť domov a „Súbor sa nedá otvoriť“, lebo je pokazená karta. Alebo keď o 23:00 dochádza posledné miesto na kartách. Alebo skapú baterky v blesku a najbližšie sú v Bystrici v Tescu.
- Zmluva je najlepší kamoš. Po vypočutí rôznych príbehov so zákazníkmi by som bez nej už nešiel fotiť.
- Nie vždy sa dostaneš ku všetkým svojim peniazom. Nájdu sa experti, ktorí ti pošlú menej peňazí – lebo veď si mal večeru a vypil si dve citronády, zjedol 3 zákusky, kúsok torty a zo švédskych stolov si si bol brať 2x. Tak sme ti to odrátali.
- Oblečenie musí byť pohodlné a elegantnejšie zároveň. Nechceš na svadbe svietiť ako dilino a zároveň si nechceš roztrhnúť košelu pri prvom prudšom pohybe. Pre zaujímavosť: zažil som kameramana vo vyšmatlaných bielych teniskách, rifliach z Tuzexu a košeli rozopnutej skoro po pupok. Zažil som kameramana v krátkych gatiach a asi troch tričkách (nie, nemal ich naraz ) s rôznymi farebnými obrázkami. No vzhľadom na teplo a jeho výkon s kamerou, pri ktorom nabehal podľa mňa aj 10km a ďalších 30 nachodil, to má odpustené. Zažil som kameramana, ktorý bol veľmi slušne a nenápadne oblečený. Až tak, že si ho skoro vôbec nepamätám. Pamätám si len, kde mal statívy a kde chodil s kamerou.
- Treba rátať s dlhším fotením – Aj keď si dohodnutý na fotenie do jednej, môže z toho byť fotenie do pol tretej. Napr. preto, že folklórny súbor, ktorý mal robiť „polnočnú ceremóniu“ , mal problém s autobusom. Namiesto pred polnocou prišli po jednej. Nuž, stane sa.
- Ísť fotiť bez toho, aby som vedel čo môžem očakávať od môjho foťáku by bolo strašné. Fakt. Viem ako stíha ukladať fotky na kartu, viem aké ISO dokáže byť použiteľné a kedy môžem fotku vyhodiť. To isté platí aj o objektívoch. Ušetrilo mi to kopu pokazených či nezachytených záberov. Aj keď pár ich stále bolo.
Veľa toho nie je, však?
Veru nie je.
Pretože najväčšia skúsenosť je samotné fotenie.
Mal som možnosť sledovať skúsenejších fotografov priami pri práci. Vidieť a počuť ich komunikáciu s ľuďmi. Spýtať sa na veci, ktoré mi neboli jasné. Vypočuť si rady na fotenie a zážitky z fotení. Mal som možnosť fotiť s vedomím, že keď sa žiadna fotka nepodarí, nič sa nedeje. Že nebudem musieť vysvetľovať, prečo nemajú na fotkách všetko dôležité. Že sa na mňa nespoliehajú. Keďže často krát zbytočne stresujem, toto mi dovolilo fotiť celkom uvoľnene – ako keď si fotím sám pre seba. No aj tak tie fotky, podľa mňa, nie sú dostatočné dobré na to, aby som ich odovzdal novomanželom. A neviem ako by to dopadlo, keby viem, že som jediný fotograf a je na mne zachytiť tento krásny deň. Tým sa dostávam k odpovedi na otázku z úvodu článku.
Nie.
Svadbu by som nešiel fotiť. Chce to u mňa (Matej) viac tréningu, viac skúseností a viac si veriť. Keď to bude, možno nafotím svadbu aj tebe. Dovtedy však s radosťou prenechám fotenie svadby niekomu skúsenejšiemu.
Na záver by som chcel poďakovať Kyria photography a Saskia photography, že ma zo sebou zobrali a strpeli. Prikladám ešte ukážku, prečo sa s Kyrou budete stále rehotať:
Nedá sa prehrať? Na stránke Europy 2 to pôjde.