- Krajinársky fotograf, pre ktorého je krajina nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie
- Krajinu má za modelku už takmer 30 rokov
- Môžete ho stretnúť v skorých ranných hodinách zachytávať krásy Martinského okolia
- O svojej záľube bol hovoriť aj na fotokrúžku
- Teraz ti prinášame rozhovor s fotografom z Martina – Jurajom Gavurom
Ahoj Juraj. Na úvod mám otázku k tvojej záľube – prečo práve krajina?
Krajinárska fotografia mi dáva možnosť vytvoriť svoju vlastnú krajinu, vyhľadávam motívy, ktoré aj známe miesta a pohľady zmenia krajinu na nepoznanie. Práve hmla dáva v tomto smere krajine úplne iný rozmer, veľa krát neopakovateľný. A to ma fascinuje.
Kedy sa začal s fotením?
S fotografovaním som začal keď som mal štrnásť rokov, po príchode na strednú školu, kde sme mali k dispozícii vybavenú fotokomoru. Zaujalo ma, ako na fotopapieri po jeho naexponovaní pod zväčšovákom vznikal obraz.
A ako si sa k foteniu dostal? Čo ťa k nemu priviedlo?
Keďže som mal štrnásť rokov, tak asi zvedavosť, dovtedy som nefotografoval vôbec a ani nikto blízky v mojom okolí. Páčilo sa mi, že môžem ja sám zachytiť momenty z môjho okolia na políčko filmu a po dofotení celého filmu (samozrejme som netušil ako fotografie nakoniec dopadnú) som ho mohol sám vyvolať a nazväčšovať fotografie, bol to tvorivý proces, na ktorý dodnes rád spomínam.
Spomínaš fotenie na film – tým si začínal. Teraz sa niektorí fotografi znovu vracajú k foteniu na film. Predsa len to má svoje čaro. Fotíš naň aj ty, alebo už len na digitál?
Posledných trinásť rokov fotografujem už iba na digitál. Fotografovanie na film som si užil prvých šestnásť rokov. Prešiel som si fotografovanie na čiernobiely aj farebný negatív aj na farebný diapozitív. Pri čiernobielej fotografii som si filmy vyvolával sám, taktiež som si zhotovoval fotografie do formátu 30×40 cm.
Dnes mi digitálna fotografia dáva väčšiu voľnosť, ako som mal pri filmovej fotografii.
Máš nejakú fotografiu zo svojho portfólia, na ktorú si mimoriadne a obzvlášť hrdý?
Nedá sa povedať, že som na nejakú fotografiu obzvlášť hrdý, skôr mám niekoľko najobľúbenejších, sú to tie, ktoré mi robia radosť a mám z nich dobrý pocit aj vtedy, keď si ich prezriem po dlhšej dobe. Sú to fotografie, ktoré vo mne vyvolávajú pocit pohody a pokoja.
Pripomínajú mi pocity, ktoré som mal priamo v krajine, pri ich samotnom vzniku. Najčastejšie sú to tie, ktoré vznikli za jesenného zahmleného rána, do ktorého neskôr vstúpilo slnko.
Vtedy mám krajinu najradšej a taktiež fotografie, ktoré som vtedy zhotovil.
Niektoré z týchto fotiek sme mohli vidieť na výstave v Turčianske galérii, kde si vystavoval spolu s ostatnými členmi z Fotoklubu Karola Plicku. Chystáš aj nejakú samostatnú?
Samostatné výstavy som už realizoval viac krát. Myslím, že aj dnes aj keď je doba internetová, je dôležité prezentovať svoju tvorbu aj tlačenou formou. Predsa len fotografia sa nazýva fotografiou až vtedy keď je vytlačená a fyzicky aj existuje, ľudia si radšej pozrú fotografiu, ktorá sa dá chytiť. Od konca Apríla do konca Júna vystavujem v Martine v čokoládovni BON BON a od začiatku Júna do konca Augusta budem vystavovať v Banskej Štiavnici v kine Akdemik na Trojičnom námestí.
Ja doplním, že jednu z výstav si mal aj vo Vrábloch, kde sme niektorí z krúžku boli aj pozrieť. Vtedy mi prvý krát napadlo, že to asi musí byť zložité vybrať zo všetkých fotiek, ktoré si kedy spravil. Prezradíš nám ako vyberáš fotografie, ktoré dáš na plátno a vystavuješ?
Pri výbere fotografií, ktoré chcem vystavovať som na seba pomerne prísny, ale zase nie až tak veľmi, inak by som nevybral vôbec žiadnu ?. Snažím sa vybrať fotografie, ktoré spĺňajú tri kritéria:
- atraktívne prostredie
- zaujímavú atmosféru
- dokonalú kompozíciu
A aby fotka spĺňala tieto 3 body, máš aj nejakú zvláštnu prípravu na fotenie?
Záleží na tom, či idem do vopred mne známej krajiny – vtedy sa nijako zvlášť nepripravujem. Okrem fotovýbavy si so sebou beriem teplé oblečenie, čižmy a stoličku. Záleží na tom, na ako dlho do krajiny idem, ak idem na miesto, ktoré je ľahko dostupné a viem že budem fotografovať iba tam, tak si beriem len nevyhnutne potrebné veci. Ak idem na miesta nové, tak si zvyknem dané miesta pozrieť na Google Earth, prezriem si fotografie od iných autorov. Zistím si prístupné cesty a vyvýšené miesta z ktorých mám výhľady na krajinu.
Pozrime sa na konkrétny príklad – dovolenka v Toskánsku – priniesol si odtiaľ úžasné fotografie. Chystáš sa dopredu kam pôjdeš fotiť? Alebo je to vecou “náhody”?
V minulosti som si miesta na fotografovanie vyberal viac menej náhodne, dnes už mám množstvo obľúbených miest, ktoré veľmi dobre poznám a viem kedy je vhodné ísť na danú lokalitu. Čo sa týka nových miest, tak prvá návšteva je skôr zoznamovacia, zistím si celkový ráz krajiny, nájdem vyvýšené miesta, ktoré poskytujú výhľady a celkový prehľad o danej krajine. Nájdem si pre mňa zaujímavé miesta, ktoré majú potenciál byť fotogenické pri zaujímavej atmosfére.
Po fotení sa fotky ešte musia spracovať v počítači. Niekedy to fotografi akoby preháňajú a fotky sú viac omálovánky a fotomontáže ako fotky. Koľko z výsledku fotky je samotný záber a koľko post-produkcia v počítači?
Nie je to vždy rovnaké, veľmi záleží na samotnej scenérii ktorú fotografujem. Niekedy sú zásahy v postprocese minimálne, inokedy konečnú atmosféru a náladu fotografie dotvorím až v počítači. Mám rád tento proces, keď podľa momentálnej nálady a pocitov môžem vstúpiť do nafotografovanej scenérie a vytvoriť z nej krajinu, tak ako ju vidím ja. Samozrejme teraz nehovorím o zásahoch do fotografie typu zmeny časti krajiny a prvkov v nej, ich retuš a podobne. Hovorím iba o zmene tonality a úprave celkovej farebnosti podľa vlastnej predstavy, lokálne stmavenie alebo zosvetlenie danej scenérie.
Koľko času približne stráviš nad jednou fotografiou?
Je to individuálne. Pri niektorých fotografiách robím minimálne úpravy, kontrast, tonalita, konečná kompozícia. Pri fotografiách, ktoré vznikajú pri náročných svetelných podmienkach strávim času viac, keďže finálna fotografia vzniká z viacerých nafotografovaných záberov. K samotnej finálnej verzii sa niekedy opakovane vraciam, kedy dolaďujem jemné farebné a tonálne podanie. Záleží na tom, na aký účel bude daná fotografia použitá.
Aké programy používaš?
CaptureOne a Photoshop.
Ktorá fotka bola pre teba najnáročnejšia na vytvorenie?
Keďže je fotografovanie pre mňa relax, nevyhľadávam miesta alebo témy ktoré si odo mňa vyžadujú nepohodu alebo náročnosť. Samozrejme sem nerátam skoré vstávanie a nepohodlné počasie. S týmto nemám problém, skôr naopak. Moje zanietenie pre krajinársku fotografiu a radosť z nej ďaleko prevyšujú nad nepohodlím, ktoré prináša skoré vstávanie a nepriaznivé počasie. Samotné nepriaznivé počasie, môže priniesť nevšedné pohľady na krajinu. Takže v portfóliu nemám fotografiu, ktorá vznikala náročným spôsobom.
Kiežby som aj ja mal takú motiváciu na ranné vstávanie 😀 Vzhľadom na moje ponocovanie by som mohol častejšie fotiť nočnú oblohu. Naposledy som mal aj návštevu – nejaký zvedavý živočích chcel preskúmať, že čo sa to tu deje. Stali sa aj tebe pri fotení prírody a nejaké zaujímavé situácie – či už smiešne, alebo nebezpečnejšie?
Medzi tie vtipnejšie, patrí príhoda, kedy som sa vybral s kamarátom, tiež fotografom, do obľúbenej lokality, po príchode na miesto odkiaľ sme chceli fotografovať pri večernom svetle a rozložení fotovýbavy som zistil, že dátovú kartu mám doma v čítačke kariet a všetky ostatné tiež doma v druhej fototaške, takže kamarát bol nesmierne pobavený, že mne takému zanietenému fotografovi sa môže niečo takéto stať, počas toho ako on celý večer fotografoval, som ja sedel a kochal sa okolitou krajinou.
Inokedy s týmto istým kamarátom som si počas fotenia vybil všetky batérie na motívy, ktoré som myslel, že už budú posledné v ten večer. Po ceste domov autom som v spätnom zrkadle zbadal, že z poza hory vychádza mesiac v splne, pred horou bola krásna drevenica. Zastavili sme, že danú scenériu nafotografujeme, museli sme rýchlo reagovať, aby mesiac už nebol príliš vysoko. Po celý čas ako sme vystúpili z auta, rozostavili statívy, nasadili fotoaparáty s teleobjektívmi, nastavili vhodnú kompozíciu až po zapnutie fotoaparátu, ma v zápale vôbec nenapadlo, že som batérie už vybil, vytriezvenie prišlo, až keď som zapol fotoaparát. Kamarát znovu veselo fotografoval a mňa si samozrejme náležite doberal.
No a nebezpečné situácie vznikajú keď na poli, alebo lúke narazíme na seba s medveďom, alebo diviakmi. U nás v Turci o tieto nie je núdza. Preto sa vo vysokých trávach, alebo pásoch kríkov pohybujem s náležitou opatrnosťou.
Prezradíš nám akú techniku používaš na fotenie?
Momentálne používam Canon EOS 5Dsr, čo je 50Mpx zrkadlovka s fullframe snímačom. Z objektívov najradšej používam Canon EF 70-200 L USM a Orestegor 4/300mm. Okrem týchto teleobjektívov používam Canon EF 17-40mm a Canon EF1,8/50 STM.
Keby za tebou príde začínajúci fotograf, čo by si mu poradil?
V začiatkoch by som sa nebál skúšať stále niečo nové, fotografoval rôzne žánre a motívy, ktoré ma oslovili. Neskôr fotograf sám zistí, čo je pre neho najfascinujúcejšie, Vtedy o tom človek nepremýšľa a jednoducho ide za tým a venuje sa témam, ktoré mu prinášajú najväčšiu radosť a postupne sa vykryštalizuje štýl fotografovania.
K samotnému žánru ktorý si fotograf vyberie patrí aj výber vhodnej fotovýbavy. Na začiatku netreba podľahnúť tlakom reklamy a vybrať si základnú výbavu, cenovo prístupnú. Postupne špecializovaním sa na konkrétnu tému fotograf sám zistí ktorý objektív potrebuje a ktorý by bol zbytočná investícia.
Myslíš, že by si začínajúci fotograf mal nájsť nejakého “mentora/kouča/skúsenejšieho fotografa”, ktorý mu bude dávať spätnú väzbu na fotografie?
Myslím, že vždy je dobré, ak začínajúci fotograf má možnosť mať pri sebe niekoho skúsenejšieho. Ale mal by to byť naozaj skúsený autor, ktorý nie je zaujatý a neberie začínajúceho fotografa ako konkurenciu. Zasvetí začiatočníka aj do vecí, ktoré sa nedozvie v diskusiách na internete alebo na workshopoch.
Chodil si aj ty aktívne na kurzy alebo si sa učil pokus omyl?
V podstate som samouk. V začiatkoch som študoval dostupnú literatúru v knižniciach. Princípy a základy fotografovania, ktoré sú opísané v týchto knihách platia aj dnes v digitálnej ére. Neskôr som sa stal členom Fotoklubu Karola Plicku v Martine, kde som získal mnoho informácií a rozšíril sa mi fotografický obzor.
Kto z fotografov, či už na Slovensku, alebo za hranicami ťa ovplyvnil? Máš nejaký fotografický vzor?
V začiatkoch fotografovania som nemal vyslovene obľúbeného fotografa. V nedávnej dobe ma oslovila tvorba českého krajinárskeho fotografa Ladislava Kamaráda. Inšpiruje ma nielen svojou tvorbou, ale hlavne svojím profesionálnym prístupom k fotografovaniu samotnému.
Na záver ešte pár rýchlych otázok: Čo ešte rád fotíš okrem prírody?
Okrem krajiny ako takej rád fotografujem detaily a makro zábery z prírody, príležitostne aj zvieratá, keďže ich pomerne často v krajine stretávam. Taktiež ma baví fotografovanie architektúry a interiérov.
Je nejaký fotograficý žáner, ktorému by si sa chcel začal venovať?
Krajina mi zatiaľ ponúka dostatočné množstvo inšpirácie a podnetov, takže nemám potrebu hľadať niečo nové.
Odkiaľ čerpáš inšpiráciu na svoje fotenie?
Inšpiruje ma hlavne krajina samotná, to ako sa dokáže meniť vplyvom počasia, ročných období a nakoniec aj vplyvom človeka.
Aké máš záľuby okrem fotenia?
Turistiku a pobyt v prírode, počúvanie hudby, čítanie kníh, príležitostne v krajine skúšam trpezlivosť a rovnováhu stavaním kameňov na seba tak, akoby popierali gravitáciu a rovnováhu.
Najobľúbenejšie miesto na fotenie?
Obľúbených miest mám viacej. Ale asi najobľúbenejšie z tých ľahšie prístupných je lokalita nad Turčianským Jasenom. Taktiež mám veľmi rád Chleb v pohorí Malá Fatra, z ktorého sú prekrásne výhľady na všetky svetové strany a pri vhodnom svetle tu vznikajú zaujímavé scenérie.
Jurajovi veľmi pekne ďakujeme za odpovede a nahliadnutie do jeho fotografického sveta. Možno sa s ním niekedy stretneme pri fotení alebo na výstave. Ak by si chcel niekoho potešiť krásnymi scénami z prírody, môžeš si vybrať napríklad z fotografií na plátne v Jurajovom novom eshope.
Galéria ku článku
